S otícom sme sa dohodli, že koniec leta-začiatok jesene strávime na prírodno.
Mamu aj Milorda sme nechali doma a my sme sa o pol piatej (rozumej budík o 3:45) ráno vybrali na cestu. Vlak dobrý, cesta dobrá, iba hodinové meškanie, namiesto príchodu o deviatej sme prišli až na obed, lebo prípoj odišiel desať minút pred naším zmeškaným príchodom.
Prvé dni sa niesli v duchu výkopových prác, čistenia studne a naťahovania nového prívodu vody. Z toho starého totiž už išla len voda vhodná pre anemikov, čo zasa nie je žiadne tragédia, ale tak... Pracovná atmosféra zabrala väčšinu z nášho pobytu, takže o to viac sme si vychutnali chvíle, keď sa povinnosti skončili.
Celý čas, okrem posledného dňa pršalo. Schválne nehovorím, že bolo škaredo, lebo nebolo. Tam nikdy nie je škaredo a vždy je čo obdivovať (alebo to len ja ten pobyt tam vždy tak moc prežívam). Po daždi sa vždy okolité hory vyparovali, a to bol neskutočný vizuálny zážitok. Pri každom žmurknutí sa scenéria menila, tak sme si v rámci psychoočisty uvarili čaj a pozorovali to z okna.
Keďže som si prezieravo so sebou zabalila aj pršiplášť, mohla som aj v daždi voľne behať po po lesoch, lúkach a hájoch (Hagrida som nestretla), pričom som mala rolničku uviazanú na bunde. Pri pohybe to znelo ako skorý príchod Mikuláša, ale bolo to z čisto bezpečnostných dôvodov na plašenie divej zveri, hoci osobne som presvedčená, že lesné zvieratá len tak zo srandy neublížia a radšej sa schovajú, lebo dobre vedia, akí sú ľudia. My zaberáme ich priestor a ešte máme toľko odvahy povedať, že sú premnožené, ohrozujú ľudské obydlia, a tak poďho ich polovicu vystrieľať. Osobne som sa tam so zvieracím vandalizmom veľakrát nestretla a ak hej, tak to bolo také, že srnky zasa pojedli jablká na strome, diviaky nám trochu poryli zemiaky a kuny zas v noci šramotili na povale. Toť vše, koľká tragédia, že?
Dážď ustal až posledný deň a všetko to tam vyzeralo tak gýčovo, až som premýšľala, či sa mi k bedlám neprimiešala aj nejaká lysohlávka. Tráva bola zelenšia ako zelená, stromom sa zintenzívnil ich jesenný šmrnc a všetko to bolo celé také krásne. V ten deň som vytiahla do lesa aj otíca a vysmradili sme sa spoločne. Celkovo som rada, že sme sa tam spolu vybrali a zároveň priložili ruku k dielu pri zveľaďovaní chalúpky a okolia.
Tu je moja malá manufaktúra, ktorá sa venovala spracovaniu ílu do malých guličiek slúžiacich na tesniace a izolačné účely do studne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára