Ako nás TO vylákalo do kina

Nie, kvalitnú filmovú recenziu nečakajte.

Na TO som netrpezlivo čakala a básnila  o ňom už nejakú tú dobu. Pomerne veľkú časť voľna som odrátavala dni do 7. septembra, plusmínus nejaký ten deň, ktorý bude vyhovovať na návštevu kina. TO ma dostalo do kina po šiestich rokoch nekinovania. Naposledy som sa tam lúčila s HP, a to bolo myslím nejakých šesť rokov dozadu. Holt, tento druh zábavy ma veľmi neoslovil, ale ponúkanému červenému balóniku som jednoducho odolať nemohla. Tak sme šli. S Milordom to bolo vlastne naše úplne prvé spoločné kino ever. 

TO som čítala dvakrát, prvýkrát v roku 2010 a znova v 2013. A myslím, že v najbližšej dobe, možno na prelome rokov, to bude aj tretíkrát. V mojom nie tak skromnom čitateľskom denníku je zaradená medzi tými naj knihami. Čo sa týka filmu, tak sa mi páčil, neodchádzala som z kina úplne paf z toho, aký bol úžasný, ale bola som uspokojená. Chvíľu som mala pocit, že je to tak nejak podľa knihy-neknihy, ale je mi jasné, že asi ťažko rozpitvať každú medzihru, každé zmiznutie a smrť. A tiež chápem, že koniec detskej časti musel byť z pochopiteľných dôvodov trochu pozmenený. 

Väčšinou to býva tak, že po knihe sú na film vysoké očakávania a stane sa, že film sklame, ale ja mám skôr pocit, že by ma film bavil o kúsok menej, ak by som tam nešla už s nejakými vedomosťami. 

Čo sa mi fakt páčilo, bol soundtrack. Nie je to zrovna hudba, ktorú by si človek pustil pri upratovaní alebo relaxe pri hrnčeku s poobedným thé, ale môj skromný názor je, že k TOmu sa hodil. Bol tichý, hlučný, škrípavý, pomalý, rýchly v tých správnych chvíľach a celkom dobre mi doplnil zážitok. 

Záverom, TO sa mi páčilo, nebol to taký ten prvoplánový horor, kde by tiekli hektolitre krvi. Stále sa niečo dialo a držalo ma to v napätí. Vždy, keď som vytušila ľakaciu scénu zavrela som oči, nie od strachu, ale nejako mi to na tom plátne nerobilo dobre. Každopádne dej som viac prežívala asi pri čítaní knihy, čo môže byť spôsobené jednak mojou nižšou hladinou EQ, mojou pomerne bujnou fantáziou, ktorá celé to psycho, krv a hnis dokáže nafúknuť tak, že sa už na vizuálne spracovanie až tak nechytám.