Oblačno, ale nie zamračené

Odmalička sa rada dívam hore. A ešte stále tam viem nájsť zvieratko na počkanie.
Nebo ma asi nikdy neprestane baviť.

(Výber srdcoviek, zatiaľ.)

Táto mega veľká a krásna difrakcia ja zo silvestrovského podvečera 2015. Doteraz si pamätám ako som pozrela hore, zrejme od údivu otvorila ústa a až po spamätaní sa letela dnu pre Gabriela. takáto neprimeraná reakcia to bola hlavne preto, že dovtedy som niečo také videla len na malých obláčikoch, ktoré takmer hneď zmizli. No a teraz sa mi to zrazu v obrovských rozmeroch potichu vznášalo priamo nad hlavou.

Tieto dve sú z prvej spoločnej dovolenky s Milordom. Dva krásne týždne na našej chalupe.

Kvôli tejto fotke som liezla na strechu. Bol odtiaľ lepší výhľad, lepší výhľad pre Gabrielovo oko a tak. Všetko bolo super do momentu zlezania. Pri výstupe hore som totiž v eufórii a prahnutí po snáď vydarených fotkách zabudla, že mám strach problém s lezením dole. Stálo to veľa prehovárania, že to zvládnem a veľa nervov pre tých pod rebríkom. Bola som vo výške necelých troch metrov.