Pozdravujem po dvoch mesiacoch.
Škola sa hneď od začiatku rozbehla akosi zhurta a pritlačila ma k stene celou silou. Začiatok vyzeral veľmi čierne, lebo hrozilo, že domov budem chodiť iba spávať, ale trochu sa to utriaslo. Štyri dni v týždni trávim v labáku a pri mikroskope. Farbím, fotím a hľadám signály. V obličkách. Niekedy, v rámci psychohygieny, fotím aj to, čo nemám len preto, lebo sa mi to páči. Potom, vo voľnom čase tie stovky fotiek prezerám a rátam tie vyššie spomínané signály.
Inak som stihla ochorieť, ísť do Brna, stihnúť kurz pestovania bonsajov (na jar sa snáď pochválim krásnym smrečkosajom), znova ochorieť ešte viac, a tak. Vlastne ani neviem, čo by som mohla ešte napísať, pretože väčšina dní je úplne rovnaká...
Okrem toho, sme sa konečne po štyroch mesiacoch dočkali a ja som slávnostne spromovala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára